História baseballovej lopty

Prvé lopty boli vyrobené z jedného kúska kože, čo malo tú výhodu, že sa takýto tvar dal vystrihnúť z hocijakého kúska kože, ako napriklad stará topánka. V tej dobe sa hral zápas len s jednou loptou a víťaz si ponechal hraciu loptu. Nahadzovači boli zodpovedný za výrobu lôpt na zápas a tak prvé lopty mali rôzne tvary a veľkosti.

V roku 1858 sa vytvoril nový dizajn z dvoch kúskov kože tvaru osmičky, ktorý poznáme dodnes. V roku 1876 známy nahadzovač Spalding presvedčil Národnú ligu aby adoptovala jeho dizajn a ten sa odvtedy používal celé storočie.

V rokoch okolo 1880 sa používali aj takzvané červené mŕtve lopty (Red Dead), tie čo sa zachovali do dnešnej doby sú už viac menej zhnednuté pôsobením času. Nazývali ju Dead preto lebo mala mäkký stred, čo spôsobilo že neletela po odpale až tak ďaleko. Súťažiace tímy sa mohli dohodnúť, že akú loptu budú používať, v závislosti na tom že na akom štadióne sa zápas hral. Ak bolo zadné pole dlhé tak použili Mŕtvu loptu aby po odpale neletela až tak ďaleko.

Na prelome storočia sa používali lopty čo mali 3 vrstvy vlny ale v centre bola ešte len guma. V roku 1910 sa začal používať korkový stred a zrazu odpali začali lietať rýchlejšie a ďalej. Čoskoro sa ale nadhadzovači adaptovali napríklad aj používaním slín, čo je dnes už zakázané.

V roku 1934 sa konečne dohodlo na dizajne, kde je stredom korok, omotaný dvomi vrstvami priadze, na tom gumová vrstva, ďalšie dve vrstvy omotaného priadzového vlákna a konečne konská koža. V roku 1974 sa miesto konskej začala používať koža kravská.

Pred každým MLB zápasom, sú baseballové lopty šúchané aspoň 30 sekúnd špeciálnym blatom aby sa lepšie dali uchopiť. 

Toto blato Lena Blackburne Baseball Rubbing Mud sa zbiera na jedinom mieste na svete a to je v meste Palmýra v New Jersey.

Éra mŕtvych lôpt‍

Perióda medzi rokmi 1900 a 1919 sa považuje za éru mŕtvych lôpt. Pálilo sa totižto málo homerunov a dominovali nadhadzovači. Dôvodov bolo niekoľko. Na výrobu lopty sa používala americká a nie moderná austrálska vlna, vlákna takisto neboli až tak silno obťahované okolo stredu. Lopta sama o sebe bola veľká vzácnosť oproti dnešku, takže sa používala až kým nebola rozbitá a nepoužiteľná. Cena jednej lopty v prepočte na dnešné peniaze bola $54 a tak fanúšikovia nemali dovolené si ich ponechať po faulbale alebo homerune ako v dnešnej dobe. Takisto štadióny boli väčšie, napríklad Chicago Cubs mal vzdialenosť až 560 feet (170 m) plota cez stred a Boston Red Sox až 635 feet (194 m).