História basebalovej pálky

Baseballové pálky‍

Pri zrode baseballu sa používalo na pálkovanie najprv drevo z voza, ktorým boli zapriahnuté kone. Malo plochú hranu, ktorá sa používala na ulievanie. Neskôr sa ale zistilo že zaoblené pálky sú lepšie na odpalovanie lopty. Prvé pravidlo tvaru pálky bolo, že nesmela presiahnuť priemer 6.35cm, O pár rokov sa dohodlo na maximálnej dĺžke 106.7cm, ale pálky mohli mať stále rôzny tvar. Až v roku 1890 sa dohodlo na maximálnej šírke 7cm a zaoblenom konci, ale s tvarom sa stále experimentovalo. Pri začiatkoch baseballu sa používalo na výrobu pálok najmä orechové drevo, ale bolo neskôr nahradené drevom z topoľa. Až v 1990tich rokoch sa začal objavovať javor, ktorý spopularizoval najmä Barry Bonds. V roku 1924 sa vynašla ľahká kovová zliatina hliník a s ním prišli hliníkové pálky. Sú ľahké a ťažko zlomiteľné. Tieto sa ale nepoužívajú v profesionálnom baseballe.

Zebria pálka:

v roku 1932 sa Goose Goslin snažil ist páliť s pálkou pomalovanou čiernymi a bielymi pruhmi, ale rozhodca ho hneď zastavil a musel pálku vymeniť.

Fľašková pálka:

Legálna pálka, ktorú používal Heinie Groh s dlhým hrubým barelom, ktorý sa prudko zúži do rukoväte.

Banánová pálka:

jemne zakrivená pálka, ktorá mala dať odpálenej lopte špecifickú rotáciu aby sa ťažko chytala poliarom. Tento dizajn si dal patentovať vynálezca Emile Kinst v roku 1890. Tento dizajn sa však veľmi neuchytil.

Pálka bez konca:

Jeff Mc Neil používal pálku, ktorej rukovät sa postupne zhrubovala a nemala typický hríbový koniec. Páčilo sa mu jej vyváženie.

Sekerová pálka:

posledných 10 rokov sa začali používať pálky s nesymetrickým koncom ako na sekere. Majú zlepšiť uchopenie a zabrániť úrazom zápästia. Mookie Betts je jedným z profesionalnych hráčov, ktorí ju používajú.

‍